Vlastne sa Mária vôbec nevolám, ale problém s tou komunikáciou niekde asi bude. Použime Máriu ako všeobecný príklad. Celkom by som si vedela predstaviť terapeutické centrá pre ľudí, ktorí nevedia komunikovať. Niečo ako spolok anonymných alkholikov, alebo akýchkoľvek "závislákov". Pred očami sa mi vynára obraz ako z amerického filmu: Ľudia sedia v kruhu v moderne zariadenej miestnosti, každý sa predstaví (Ahoj som Mária, a všetci zborovo odpovedia: Ahoj Mária. Mária sa trocha pomrví a rozpovie svoj životný príbeh, pričom ostatní súcitne prikyvujú. Keď skoncči, prípadne zatlieskajú a ide ďalší.) a zdieľajú spolu svoje problémy. Profesionál, ktorý vedie tento, nazvime ho "krúžok ľudí, bez nadania na komunikáciu" im súcitne ale dobre poradí, čo majú robiť a o týždeň sa vrátia plní elánu s novým pozitívnym životným príbehom, ktorým podporia sebavedomie ostatných "spolutrpiteľov". Vlastne áno, nejaká podobná obdoba určite existuje. Len...škoda, že tu u nás to nie je také bežné ako v amercikých filmoch, vybrať sa na skupinovú terapiu snáď čohokoľvek.
Nebol by svet ľahší, keby Mária rovno ráno vstala, pekne by sa obliekla a šup robiť, to čo chce a nestresovala by sa doma, či je pre to dosť dobrá? Keby sa milá Mária nebála povedať, to čo má na srdci ale prešla by rovno k veci, bez zbytočnej vaty? Keby Mária neobrátila keždú tému rozhovoru na niečo iné? Keby občas aj napriek sebe bola iniciatívnou? Veru bol. Ale takí sme my ľudia. Stále si robíme prekážky, tam, kde nie sú a premeškávame udalosti, ktoré by sa inak v našom živote zrejme vyvinuli celkom prospešne.
V konečnom dôsledku, keďže Mária nepovie, čo chce, nedostane vysnívanú prácu, ale bude robiť stále niekde na colnom úrade v otrasnej uniforme za mizerný plat, jej "Princ charming", ktorému sa neodvážila oznámiť svoje citové rozpoloženie, si to namieri niekde na druhú stranu zemegule možno s inou komunikatívnejšou Máriou a tej našej len oči pre plač zostanú. A keď si uvedomí, o čo prichádza, zúfalý neskorý pokus komunikovať už nič nezmôže.
Márii bude trvať drahocenné roky života, kým sa naučí komunikovať a dostane lepšiu prácu (Ak dúfame, že stretne milú skupinu "ľudí bez nadania na komunikáciu" možno tých rokov bude trochu menej), ale je možné,že už ďalší "Pric Charming" jej obzor nespestrí a Mária skončí v klube dôchodcov pri vyšívaní zimnej krajinky. Lepšou variantou je, že sa vydá za bývalého kolegu, starého mládenca z colného úradu, a strávia spolu nudnú jeseň života niekde v garsónke dvanásťposchodového paneláku.
Ahoj, vlastne sa Mária vôbec nevolám,môj príbeh sa s tým jej zhoduje asi len v princípe, ale problém s tou komunikácou asi niekde bude. Tak..hor sa vyrozprávať, čo mám na srdci, lebo ešte aj ja skončím v tej garsónke a to naozaj nechcem. Snáď bude môj oneskorený pokus viac úspešný ako Máriin. Vyšívanie mi fakt nejde.
